Recenzia: Nádejný rok / The Big Year (2011)

Traja nadšenci putujú po štátoch aby nafotili, videli alebo aspoň počuli čo najviac druhov vtákov. Môže z takého obyčajného námetu vzniknúť dobrý film, naviac keď je z ústrednej trojice najvtipnejší Owen Wilson?

Vtáci na nástenke, vtáci doma, vtáci v každej pesničke a dokonca aj na zvonení. Ten, čo to písal, musel vtákov milovať. A po tomto filme sa musia ľúbiť každému. Film je o troch mužoch, ktorý sa rozhodnú splniť si sen: Stu (Martin) je bohatý a už chce ísť na dôchodok a vyhrať súťaž Nádejný rok. Brad (Black) je rozvedený, nenávidí svoje zamestnanie a chcel by vyhrať Nádejný rok. Kenny (Wilson) je licencovaný pokrývač, ktorý vyhral Nádejný rok a chce dohliadnuť na to, aby jeho rekord nikto neprekonal. A tak títo traja cestujú po štátoch a hľadajú svoje trofeje. Cieľ je mať ich čo najviac. Zvláštne na tom je však to, že z tejto súťaže nemajú žiadnu výhru, ide o čistý pôžitok a o tú zábavu z toho. Asi si poviete, že načo je toľká strata času (dobre, pár dní to je fajn, ale celý rok nie) ale ono je to v podstate rodinná dráma na pozadí veľkej sútaže.

Komédia či dráma? V podstate tak pól na pól. Ale hlavne je to veľmi príjemný film. Všetky zdroje uvádzajú, že je to komédia, no to sa asi pomýlili. Na zhruba 12 vtipných scénok by som surovo nelepil značku komédia. To, že film zle označili však neznamená, že je naozaj zlí. Pravdou je, že som sa veľmi bavil hlavne pretože to nebola žiadna bezduchá záležitosť, ale veľmi príjemná vec. Na pozadí celej tej šialenosti vidíme ako sa Kennymu kvôli
vtákom rozpadá manželstvo, ako sa Stu vyrovnáva s faktom, že už nieje najmladší a že mu to chytanie vtákov vnuklo myšlienku, že aj on je smrteľný  a ako si Brad prostredníctvom chytania vtákov utužuje vzťah s otcom, ktorý ho nepodporuje, pretože je Brad flákač a všetko skazil. Vtáky ničia, vtáky zbližujú, vtáky sú všade.A vtáky dokonca robia nových kamarátov.

Počkať, čo? Fakt je hore napísané, že najlepší z tejto trojky je Wilson. Prekvapivo áno. To máte tak, keď máte Steva Martina, ktorý snáď nikdy nebol dokonalý komik, Jacka Blacka, ktorého žeriem ako Deweyho Fina a JB-ho. V poslednej dobe je to trochu mimo a jeho šialený prejav je často nedobre používať. A čo náš krivonosí Wilson? Ten tam prekvapivo nezavadzal a svoju rolu sebedeštruktívneho (kvôli vtákom) chlapa si odbil asi najlepšie. Film je tak isto aj skvelý road-trip, uvidíte pekné lokácie, niektoré nepekné (Attu) a k tomu peknému zážitku prispelo aj to.

Záver
David Frankel prišiel po troch rokoch s ďalším filmom, ktorý nás na rozdiel od Marley a ja nenúti cítiť sa smutne. Ale tento film ostane asi trochu nedocenený, neviem či pretože nie každému sadne téma o vtákoch, možno že pretože tam nebehá uslintaný labrador. Frankel opäť pracuje viacej s postavami a nespolieha sa na trapné pády a fekálne vtipy, a to je možno dôvod, prečo tento film vyčnieva – nesnaží sa byť za každú cenu zbytočne nechutný. A to sa v takejto dobe cení. Film sa oplatí vidieť aj keď niekde v polovici stratí tempo (buďme úprimný, ktorý film ho nestratí?) dorovná to pekný koniec.  Príjemná komédia, dobrá dráma a prekvapivo dobrý road-trip movie.