Recenze: Mistr (2012)

Přečtěte si

Autor

Novinka geniálneho Paula Thomasa Andersona (v recenzii ako PTA) by sa dala popísať jednoducho: boj. Boj hlavnej postavy proti sebe a zároveň aj boj diváka s filmom, ktorý mu buď nič nehovorí alebo ho jednoducho nezaujme. Anderson nám jednoducho odkazuje, že uchopenie čohokoľvek je len v našich rukách.

50. roky minulého storočia, vojna si vybrala krutú daň všade a mladík Freddie Quill je jeden z obetí. Bez akejkoľvek fyzickej ujmy, vracia sa domov zničený psychicky a bez akéhokoľvek dôvodu na život. Jediné potešenie nájde v alkohole a ľahkých dievčinách. Keď je už na pokraji zrútenia, hnaný myšlienkou, že len ubližuje, stretáva charizmatického a nebezpečne inteligentného Lancastera Dodda. Freddie sa stáva jeho chránencom, pričom z počiatku, nevedmo čo to obnáša, súhlasí. Dodd je však zakladateľom tzv. Príčiny, podivného myšlienkového hnutia, ktoré verí že sa dá akákoľvek mentálna choroba a akýkoľvek blok vyliečiť silou vôle, verí v dosiahnutie duševnej rovnováhy a nesmrteľnosti. V podstate základ dokonalej, avšak nepriznanej sekty.

The Master
The Master

To, o čom PTA rozpráva, nie je pre neho žiadna novinka. Opäť nám podáva príklad nahnutej osoby, ľudskej trosky, ktorej psychika bola vojnou natrhnutá a nebola sama. Prostredníctvom chorého Freddieho nám ukazuje, aké to je keď sme zlomený, frustrovaný a v nenávratne.

Dokonalým protikladom je práve postava Lancastera Dodda, zdanlivo obyčajného človeka, schopného veľkých vecí. Je zdravý, sebavedomý a inteligentný, milujúci a milovaný v obrovskej skupine, obklopený len priateľmi a rodinou. Na rozdiel od Freddieho nezlomený. Rozhodne sa mu pomôcť a konečne nachádza dokonalé „pokusné morča“ na aplikovanie jeho teórie a liečby. Freddie, ako stratená duša, príma azyl a šancu na nápravu. To, či je Freddie hodný a schopný nápravy, je v podstate kľúč ku celej problematike na pozadí ktorej sledujeme vznik novej viery. Labilný a seba deštruktívny Freddie sa stáva postavou ktorá je odstrašujúci príklad toho najhoršieho.

The Master
The Master

Film má svoj malý háčik. Je dosť inteligentný a svojský, aby človeka zmietol a pekne doplietol. O čo tam vlastne ide, nie je isté stále. V prvom rade o náprave Freddieho, medzi tým o formovaní viery, prudko podobnej tej kontroverznej scientologickej (a to nielen podobou zakladateľa a jeho života). Zároveň to nevyvoláva žiadnu kontroverziu, pretože to múdro skrýva, bohužiaľ sa neostýchajú padnúť slová ako „dlhé“, „zbytočné“ a „pseudointelektuálne“. Nepopieram, zároveň však oceňujem dĺžku, pri ktorej bolo povedané všetko potrebné a zároveň zdanlivo bez akéhokoľvek zadosťučinenia na konci , zbytočné v rámci komunity, no možno dôležité pre jednotlivca a zároveň, možno domýšľavé a nepochopiteľné, no kúzelné, devastujúce a prudko zaujímavé.

Pútavé od začiatku do konca, naturálne a citeľne nastáva aj katarzia. Joaquin Phoenix je ako Freddie ten najsilnejší zážitok za dlhú dobu. V podstate sa celý film cítite zdevastovaný a to sedíte v pohodlí na zadku. Spôsobom rozprávania, rozložením scén, všetkým to dokáže presne ťať do živého.

The Master
The Master

O kvalitách PTA je zbytočné diskutovať. Jeho špecifický režisérsky postoj dokáže z hercov vyžmýkať maximum (oscar pre Daniela Day- Lewisa, nominácia pre Phoenixa), jeho scenáre sú inteligentné a zložité a jeho celková voľba filmu je vždy svojská (pornopriemysel  v Boogie Nights, romanca v Punch- Drunk Love, čokoľvek ostatné). Soundtrack si vybral podivne minimalistický, jednotvárny, ale celkom v poriadku pasujúci a chytľaví.

Záver: The Master je ojedinelý zjav, zároveň jeden z mnoha neprijateľný ale aj ospevovaných univerzálnych drám, rozprávajúci o problémoch jednotlivca k jednotlivcovi. Šikovne využíva postavy rozohrané do konfliktov zaujímavých, zvláštnych a neskutočne skutočných. Phoenix oscara bohužiaľ nedostal, ja som však nevidel už dlho sústredenejšie a deštruktívnejšie herectvo. To, či je The Master len nedoceniteľné dielo sa ukáže časom, aktuálne je to najlepšia a najzvláštnejšia dráma v kinách.

  • Mistr / The Master (2012)
  • Trailer
  • Drama / Psychologický
  • USA
  • Režie: Paul Thomas Anderson
  • Hudba: Jonny Greenwood
  • Stopáž: 144 min.
  • Hlavní role: Philip Seymour Hoffman, Joaquin Phoenix, Amy Adams, Laura Dern, Lena Endre
Předchozí článekVýsledky Oscarů 2013
Další článekTOP 10 oscarového ceremoniálu

2 KOMENTÁŘE

  1. To byl tak brutální film, že bezprostředně po dokoukání jsem si řekla, že to snad ani není možný, a že to asi byla dost blbost, i když výborně zahraná… ale s odstupem času tomu přicházím víc a víc na chuť a některé scény mám doteď živě v paměti.

  2. To byl tak brutální film, že bezprostředně po dokoukání jsem si řekla, že to snad ani není možný, a že to asi byla dost blbost, i když výborně zahraná… ale s odstupem času tomu přicházím víc a víc na chuť a některé scény mám doteď živě v paměti.

ZANECHAT ODPOVĚĎ

Zadejte svůj komentář!
Zde prosím zadejte své jméno

Čtěte také