Recenziám zo série článkov Strašidelný podzim, nie je ani zďaleka koniec. Už sme vám predstavili žraločí horor z Austrálie Bait, japonskú verziu kultovej hry Resident Evil s názvom Biohazard: Damnation, a dnes sa pozrieme do USA na found footage antológiu s názvom V/H/S.
Šestica nádejných hororových talentov (no dá sa povedať, že ich je aj viac, lebo pod pseudonymom Radio Silence sa skrýva štvorica tvorcov) sa spojila do jedného projektu za účelom vytvoriť za malý peniaz poctu čoraz viac obľúbenejšiemu hororovému „subžánru“ found footage. Treba uznať, že to nebol najmárnejší pokus.
Partička mladých výtržníkov zabíja svoj čas tým, že si svoje agresívne a adrenalínové kúsky nahrávajú na video a postujú na internet. Vďaka tomu si ich všimol jeden muž, ktorý si ich najal, aby z jedného domu vzali jednu starú videopásku. Keď prídu do toho domu nájdu mŕtveho starca a niekoľko videopások. Rozhodnú sa, že si niektoré z nich pozrú. Na každej z týchto pások je zachytený boj obyčajných ľudí s nadprirodzenými silami, pričom tieto sily zmenia životy aj tých, ktorí ich sledujú.
Po vydarenej antológií Halloweenska noc sa dlho čakalo na podobne poviedkovo ladený kúsok. Na pretras sa dostal mnohými milovaný ale aj mnohými nenávidený found footage, čo má za následok, že diváci sú rozdelený do dvoch táborov. Časté výpadky obrazu, sekanie, či kockovanie by mohli byť tŕňom v oku mnohých neprajníkov, no podľa mňa ide o neoddeliteľnú súčasť výrazových prostriedkov typických pre tento subžáner. Celý film pôsobí amatérskym vizuálom, čo je však iba zámer a v konečnom dôsledku iba podtrháva atmosféru a konečný dojem, ktorý by si mal divák odniesť z tohto počinu. Čo sa týka obsahovej kvality, tak tá je v niektorých segmentoch nevyvážená. Niektoré poviedky svojím nedopovedaným koncom, či zmätočnou štruktúrou pôsobia skutočne sviežo a originálne a nedostatok času nad zamyslením sa, o čo vlastne išlo je celkom inovatívnym prístupom. Na druhej strane sú tu poviedky, ktorých príbeh a obsah je už niekoľko dekád omieľaný a vôbec nepôsobí originálne a tým pádom tieto poviedky viac nahnevajú ako potešia. Napríklad hneď prvá bola presne taká istá ako jedna poviedka z podobne ladeného anglického kúsku Little Deaths. Taktiež musím oceniť, že tvorcovia sa nebáli ukázať aj nejaký ten pekný gore efekt či odhaliť krásu ženského tela, čo sa do tohto konceptu skutočne hodilo.
Konečné hodnotenie: 65%
V/H/S je veľmi podareným tributeom celému found footage, ktorý však trpí nevyváženosťou príbehov a veľmi krátkym časom pre poviedky, pričom by si niektoré zaslúžili väčšiu minutáž. Pri konečnej dĺžke filmu (takmer dve hodiny) je to síce pochopiteľné, no pre väčší zážitok by som možno jednu poviedku vypustil. Rôznorodosť prístupu všetkých režisérov však ponúka jedinečný zážitok každému hororovému fanúšikovi, no na druhej strane len viac podtrháva už spomínanú nevyváženosť v kvalite niektorých segmentov.
- V/H/S (2012)
- Horor
- USA
- réžia: David Bruckner, Glenn McQuaid, Joe Swanberg, Ti West, Adam Wingard, Radio Silence (Matt Bettinelli-Olpin, Tyler Gillet, Justin Martinez, Chad Villella)
- scenár: Simon Barrett, David Bruckner, Glenn McQuaid, Nicholas Tecosky, Ti West, Radio Silence (Matt Bettinelli-Olpin, Tyler Gillet, Justin Martinez, Chad Villella)
- hudba: – – –
- hrajú: Calvin Reeder (Gary), Lane Hughes (Zak), Adam Wingard (Rock), Hannah Fierman (Lilly)
httpv://youtu.be/Ab3gd4boGhg