O tomto filme už každý z vás zrejme počul. The Artist je nemý, čiernobiely film, francúzsko-belgickej výroby s takmer neznámymi hercami. A napriek tomu (alebo hlavne preto) získava jedno ocenenie za druhým. Vyhral Zlaté Glóbusy a v boji o Oscarov ma celkom 10 nominácií. S čistým svedomím môžem povedať, že si to všetko zaslúži.
Koniec 20. rokov minulého storočia bol pre film prelomový. Zvuk do filmového sveta priniesol revolúciu a veľké množstvo nových možností a nových hviezd. George Valentin (Jean Dujardin) je hviezdou nemých filmov štúdia Kinograph, v ktorého čele sedí John Goodman. Má všetko, čo by sa dalo očakávať. Davy obdivovateliek, záujem novinárov, manželku Doris, osobného šoféra a úžasného psa. Proste život ako sa patrí. Po objavení zvuku vo filme chce Kinograph prestať natáčať nemé filmy. Verejnosť túži po nových, neopozeraných tvárach. George dostáva padáka a bez svojej slávy postupne prichádza o všetko. Vychádzajúcej hviezde zvukového filmu Peppy Millerovej sa naopak darí a jej sláva stúpa.
The Artist je jeden z najpríjemnejších a súčastne aj nalepších filmov posledného obdobia s obsadením, pri ktorom som mal pocit, že sa pre nemý film narodilo (predovšetkým Jean Dujardin). John Goodman s cigarou v ústach dokonale reprezentuje predstavu bohatého šéfa štúdia. Bérenice Bejo ako vychádzajúca hviezda Peppy Miller je okúzlujúca. Samostatnou kapitolou je pes Uggie, ktorý suverénne konkuruje ľudským hercom a jeho výkon by si zaslúžil Oscara. Takmer celá komediálna stránka filmu stojí práve na ňom a on ju svojou charizmou hravo ovláda.
Film začína premiérou nového filmu Georgea Valentina. Po filme nastupuje očakávaný potlesk publika. Pri tomto ,,nemom potlesku“ si divák uvedomý, že skutočne v tomto filme nezačuje žiadne zvuky. Jediné, čo bude počuť je úžasná hudba, ktorú má na svedomí Ludovic Bource a ktorá vás spolu s hercami prenesie do minulosti. Môžete film brať ako poctu nemým filmom a možno ním aj je, ale predovšetkým je to osobitná kapitola, ktorá v dnešnej preefektovanej dobe dokáže zaujať a potešiť.
Pri pozeraní filmu som si zo začiatku dosť často vybavoval Spievanie v daždi. Podobne ako Spievanie v daždi tak aj The Artist začína premiérou nového filmu, je tam stretnutie slávneho herca nemého filmu s neznámou ženou do ktorej sa postupne zamiluje a oba filmy sa odohrávajú v období revolúcie zavádzania zvuku do filmu. Na rozdiel od Spievania v daždi (ktoré je najmä o good feelingu), Artist má skutočnú dramatickú líniu, ktorá sa nesie v duchu ,,svetská sláva,poľná tráva“.
The Artist je filmom, ktorý mi pripomenul, prečo mám tak rád filmy. V tejto dobe neobvyklá forma, úžasná réžia, skvele vybraní herci, výborne skomponovaný hudobný doprovod a samozrejme pes Uggie robia z The Artist úžasný filmový zážitok, preto môžem každému len odporučiť zhliadnuť tento film. 10/10