Recenzia: The Devil’s Double (2011)

Saddam Hussein nemal dvoch synov. Teda až do roku 1987, kedy si jeden z jeho synov nevybral „bodydoublera“ pre vlastné účely. Ako dopadol Belgický film odohrávajúci za v Bagdáde na pozadí Irácko-kuvajtského konfliktu, v ktorom sa hovorí po anglicky?

Film mi tak trochu pripomenul snímek Hračka s Pierrom Richardom. Prečo? Tak čítajte.


Na základe skutočného príbehu pojednáva tento film o vojakovi menom Latif Yahia, ktorý bol privedený do luxusného paláca Husseinovho syna Udayia Husseina. Ten mu ponúkol jednoduchý návrh: aby mu robil dvojníka. Dávalo to zmysel, Latif bol až na pár drobností s Udayiom identický. A tak Latif pod hrozbou zabitia rodiny súhlasil. Všetko, čo bolo Udayiove, bolo odteraz aj Latifove. Ale ajtak bol Latif v domácom vezení. Nemohol volať, ani chodiť sám na verejnosť. Ale aj tak neboli úplne identický. Latif mal niečo, čo Udayi nikdy nemohol mať. Normálne správanie . Udayi bol sadistický psychopat, ktorý si žil krásnym životom plným drog, sexu a zabíjania. Latif bol však tichá myš vo veľkom svete. A tak potreboval zmenu. Okrem predkusu musel zmeniť svoje vyjadrovanie tak, aby sa viacej ponášal na Udayia. A bol tu ešte jeden problém. Latif mohol všetko, no nemohol sa dotknúť Udayiovej obľúbenej kurvy Sarrab. Práve v nej však Latif nájde psychickú oporu, ktorú tak moc potrebuje. Udayi robí jednu bláznivú vec za druhou a Latif cíti morálnu potrebu zastaviť ho. Všetko nakoniec vedie k úteku, a jednej AU pomste na koniec.


Film neprekypuje akciou, ale príbeh všetko dorovnáva. Mám rád príbehy podla pravdy, ale aj tak je vidieť, že scenáristi trochu príbeh doladili. Za zmienku taktiež stojí skvelí herecký výkon Dominica Coopera (Stark starší z filmu Kapitán America). Ten si strihol bláznivého Udayia, ale aj jeho „hračku“ Latifa. V internetových diskusiach padli aj zmienky o Oskarovy, o čom ja osobne pochybujem. Samozrejme nespochybňujem Cooperov výkon, no Oscar to rozhodne nebol. Film naviac dopĺňajú nakamerované zábery z vojny. Film so svojou 108 minútovou stopážou nenudí, ale pri konci, niekde pri Latifovom úteku trošku spomalí. Nevzdávate to, oplatí sa počkať na záverečnú pomstu.

7/10