Tretia séria Game of Thrones, seriálovej adaptácie legendárnej knižnej série z pera Georgea R.R. Martina, dostála svojmu menu a naservírovala nám opäť jednu z najväčších seriálových udalostí roku. Tretia séria, narozdiel od prvých dvoch, mapuje len zhruba prvú polovicu knihy Bouře Mečů. Naskytuje sa teda otázka, že či tretia séria je rovnako hutná a obsahuje dostatok udalostí, postáv a zvratov. Recenzia sa skladá z dvoch častí, samotné zhodnotenie série pohľadom knihy neznalého diváka a pohľadom knihy znalého, ktorý porovnáva knihu a seriál.
Recenzia obsahuje spoilery!
Nové postavy, nové problémy
Vieme, že Martin je maestro numero uno čo sa týka rôznorodých, prepracovaných a zaujímavých postáv. Nové postavy nechýbali ani v novej sérii a vždy, keď sa stretli s tými starými, vznikli z toho nové problémy. S novými postavami prichádzajú aj herci, ktorý boli opäť vybratý s tou najväčšou precíznosťou, tak, aby svoje charaktery stvárnili na jednotku. Menovite by sa dali pochváliť Paul Kayne čoby Thoros z Myru, Diana Rigg čoby Lady Olenna Tyrell, ktorá mala s Tywinom Lannisterom pár skvelých scén, Iwan Rheon ako šialený Ramsay Snow alebo aj jeho seriálový otec Michael McElhatton, ktorý sa ako Roose Bolton predstavil už v druhej sérii ale nejako moc nevyčnieval.
Zaujímavé na tomto seriály je, ako ľahko sa dokážu postavy meniť z nenápadných na veľmi dôležité. Keď sa do popredia dostal túto sériu Jamie Lannister a pretrpel si značné škody a zažil poľudštenie, bol som nadšený. Rovnaký prevrat sa mi páčil aj v prípade Johna Snowa, ktorého očividne ešte čakajú veľké veci. Mierne odľahčenie zažil túto sériu rovnako dôležitý Stannis Baratheon.
Čo dejová línia, to zážitok
A že je ich v tretej knihe požehnane. Všetko čo sa v prvej sérii otvorilo, v druhej rozbehlo, tu to pokračuje v plnej sile. Naviac sa pridávajú aj nové. Spomínané Jameiho poľudšťovanie, Johnova špionáž u divokých, Aryina cesta k sile, Khaleese ktorá oslobodzuje otrokov a stáva sa čoraz väčšou hrozbou pre svet, intezívne vrenie v King´s Landing, Theonov definitívny trest alebo jednoducho tá atmosferická idílka v živote Robba Starka, len aby to zavŕšila Rudá svadba. Proste jedna skvelá línia vedľa druhej, a to je len prvá polovica knihy, teda perfektná predzvesť toho, že štvrtá séria má nábeh na to, aby bola najlepšia.
Red Wedding čoby higlight série
Nič netušiaci diváci zažili pri deviatom dieli obrovský šok. V podstate, celý seriál je jedna veľká hra na toho, kto vypadne a kto ostane takže toto veľké pozdvihnutie je otázne. Zoberme si ale hneď prvú sériu, kde o hlavu prišla zdanlivo najhlavnejšia postava seriálu, Ned Stark. Všetci sme vtedy dostali trpkú lekciu nezvykať si na nič, pretože v tomto svete je absolútne každý na listine smrti (mimo pár postáv ktoré majú svoje stanovisko pevné). Udalosť známa ako Rudá Svadba je divákom, ktorý už videli známa. Nedá sa povedať, že sa jedná o absolútne najlepšiu udalosť celého seriálu, ale určite sa jedná o highligt série, pri ktorom neostala jediná pusa zatvorená. A to či už ste z nej chrlili nadávky alebo ste ju mali otvorenú od šoku/úžasu. Určite každého prekvapila, určite prekvapila aj čitateľov knihy. Určite sa jedná o najkrvavejšiu, najkrutejšiu a najpríšernejšiu udalosť série. A určite mi dáte za pravdu, že by možno bola efektnejšia ako koniec desiatej epizódy čoby cliffhanger do ďalšej série.
Rudá svadba sa stretla aj s veľkou vlnou odporu zo strany divákov ktorý jednoducho netušili čo ich čaká. Šok, znechutenie. Niektoré reakcie sú veľmi prehnané, ľudia sa odvolávajp na fakt, že Robb je hlavná postava, obľúbená postava a jednoducho nemôže len tak zomrieť. Nuž, tí čo to hovoria ani po troch sériach očividne nevedia s čím majú čo do činenia. Môj osobný problém je, že mi Rudá svadba prišla aj napriek všetkým ostatným faktorom bezcitná. Nemyslím tým krvilačnosť, ale minimálne súcitenie s postavami, ktoré sa v tretej sérii absolútne stratili v úžasnosti ostatných dejových liniek. Scény v ktorých vystupovali Robb a spol. boli len typu: „vyhrávame vojnu, som s tebou tak šťastný, Robb, nie som si istý/á, či je tento krok správny, musíme vyhrať vojnu,…“ Teda nič ma neprinútilo na konci, keď už boli všetky hrdlá podrezané, uvažovať nad tým, či to bol správny krok. Pretože bol. Keby sa nestala Rudá svadba, kto vie čo iné by Martin napísal, muselo by to byť niečo neskutočne veľké aby to po tom obkecávaní a cestovaní zapôsobilo. Teda, álelúja, maestro Martin za prvotriedne ukončenie jednej cesty, ktorej koniec otvorí minimálne 4 ďalšie.
Herci na maximum
Je stále obdivuhodné, ako dokážu postavy zaujať len obyčajným taktizovaním, ohováraním či len nejakými príbehmi ktoré počuli. Game of Thrones je vskutku konverzačné dráma, kde nieje ani jedna veta nazmar, kde si až o sériu neskôr uvedomíte, že len obyčajná hrozba vyústi do nečakaných výšin, kde keď sa stretnú herci zoči voči a majú si čo povedať, je to väčší zážitok než celá filmografia Michaela Baya. Osobne milujem vždy, keď sa stretnú Joffrey a Tyrion, Peter Dinklage je vlastne perfektný v každej scéne, alebo aj lordi Baeliš a Varys. Zdanlivo intenzívne herectvo zažívali Alfie Allen aka Theon Greyjoy, ktorého muka by sa dali prirovnať aj k rovnako trpiacemu Nicolajovi Coster-Waldauovi aka Jamie Lannister, ten bol na konci série jeden z tých, čo dopadli v poriadku, narozdiel od Theona, ktorého osud je stále nejasný.
Obľúbené časti: Trpiaci Theon, Trpiaci Jamie, Red Wedding, Tyrionova svadba, Daenerys a otroci mnoho ďalších…
Záver: Game of Thrones je stále seriálovou udalosťou roka. Absolútne vybočuje zo zaužívaných noriem, všetky aspekty sú geniálne a fakt, že skvelá tretia séria je len predohrou pred údajne (aj očividne) lepšou druhou polovicou, je o dôvod viac prečo sa tešiť na budúci rok.
Hodnotenie 3. série Hry o tróny z pohľadu čitateľa (Johny):
Hra o tróny bola a vždy bude predovšetkým o postavách, to však v seriálovom svete dneška nie je nič nezvyčajné. GoT však nad ostatnými i tak vyčnieva a odpoveď prečo, je jasná každému fanúšikovi. Majoritný podiel na tom má samozrejme predloha Pieseň ohňa a ľadu od George R. R. Martina, ktorý vypracoval postavy do dokonalosti a dej, rozvláčený po tisícich stránkach, sa stále hltá jedným dychom (teda, až na 4. knihu!).
Kto čítal knihy, vie, že prvé dve knihy sú len predohrou pred udalosťami, ktoré sa stanú v knihe tretej. Vedeli sme, že čo nám doteraz ponúklo HBO bol len slabý odvar toho, čo nás čaká a tak sme nedočkavo čakali na 31. marec. Či tretia séria splnila očakávania fanúšikov, alebo nie, ste si prečítali vyššie (u mňa určite áno), ja by som sa len v krátkosti chcel vyjadriť k zmenám v scenári oproti knihe.
Za Zdí
Druhú sériu sme končili a tretiu začínali na severe, preto tu začínam aj svoju krátku recenziu. Rozdielov oproti knihe by sme napočítali na prstoch ruky. Cesta Mormontovej družiny ku Krasterovi a nakoniec aj vzbura proti veliteľovi boli časti, ktoré sa mi v knihe veľmi páčili a Benioff a Weiss ich spracovali uspokojivo. Sam, ktorý mal pôvodne Chodca zabiť ešte pred tým, ako sa dostali ku Krasterovi ho zabíja až na svojej púti s Fialkou. Vadí to? Absolútne nie, význam to nemení. V poslednej epizóde som čakal aspoň mihnutie Studenorukého, autori si ho však nechali až na budúci rok (čitatelia vedia o koho ide, tí, čo neviete, tešte sa).
Divokí
Kasting Manceho nepovažujem za príliš vydarený, ale dalo sa naň zvyknúť, keďže sa vo väčšine epizód ani neobjavil. Preliezanie Zdi bolo dychberúce, podobne ako v knihe, s obsadením ďalších členov skupiny som spokojný. Slovné prestrelky Jona a Ygritte boli zábavné a konečne sme si mohli prezrieť tú peknú ryšavku. Útek Jona od Divokých za dažďa a s pomocou Brana bol sfilmovaný na jednotku, horšie to už vidím s opätovným stretnutím medzi Jonom a Ygritte, ktoré bolo stupídne napísané, a natočené len preto, aby sa splnil dej knihy, že Jon bude postrelený.
Bran
U Branovej línie nám autori seriálu dlžili toho dosť ešte z druhej knihy. Bratov Reedovcov sme sa dočkali takmer hneď v úvode a nakoniec to teda nevydalo až tak zle. Rozchod Brana s Rickonom (ktorý je názorným príkladom pasívnej, nepotrebnej postavy) som čakal skôr, avšak chvíľu, kedy k nemu naozaj došlo, vybrali autori celkom logicky. Bran sa nám teda vydal za Zeď a jeho príbeh sa zo širšieho uhla pohľadu oproti knihe takmer nezmenil.
Ramsay Bolton, Theon Greyjoy
Nepotrebná línia, asi niečo podobné ako v druhej série bordel. Nič vám to nepovie, dej neposunie. Ramsaya sme pôvodne mali stretnúť s druhej sérii, tam to ale autori vyriešili inak a s jeho neskorším zapojením do deja teda nie som absolútne spokojný.
Robb, Caitlyn, Řekotočí, Rudá svadba
Starkovci nie sú u nikoho veľmi v láske, najhošie je, že si za to môžu sami. Robbov a Caitlyn príbeh pred svadbou bol uspokojivo adaptovaný a to, že sme sa do Řekotočí mali dostať už skôr mi vôbec neprekážalo. Caitlyn bola v knihe poriadne na facku, takže úprimne poviem, že som za ňou po svadbe vôbec nesmútil a ani v seriáli som za ňou žiadnu ľútosť nepocítil. Rudá svadba bola spracovaná podľa možností (v knihe sme sa dočkali viac akcie), podľa reakcií na ňu však čitatelia odviedli dobrú prácu a všetko udržali pod pokličkou. Rozdelenie medzi dve epizódy jej veľmi neuškodilo, naopak, ako úvod poslednej epizódy si neviem predstaviť nič lepšie ako vyvražďovanie celého starkovského tábora a zohavené Robbovo telo na koni.
Králokat a Brienne
Jamie Lannister je zaujímavá postava a vďaka tejto ceste sme sa o ňom mohli dozvedieť viac. Ich línia bola viac-menej podľa knihy, takže tu nemám veľmi čo vytknúť ani pochváliť. Od súboja s medveďom som však čakal trochu viac.
Arya
Arya tvorila celú tretiu sériu úlohu akéhosi prostredníka. Vďaka nej sme videli Bratstvo bez praporcov, ktoré bolo podľa môjho názoru spracované výborne a kasting na lorda Berika a Thorosa sa veľmi vydaril. Neskôr s Oharom bola svedkom Rudej svadby. Oproti predchádzajúcim sériám je to predsa len zmena, že všetko sa deje okolo nej a ona do ničoho nezasahuje. Budúca séria by už mala byť o niečom inom.
Stannis a Davos
Po Bitke na Čiernovode sa Stannis stiahol na Dračí Kameň a začína sa čoraz viac spoliehať na Melissandru. Znova sa väčšina deje v súlade s predlohou, vidíme už aj Stannisovu dcéru. Čo na tom, že Melissandra pôvodne k obeti potrebovala niekoho iného, zapojenie ďalšej novej postavy by viedlo len k zmätku a Gendry k účelu postačil. List, ktorý nakoniec Davos číta Stannisovi dáva veci do pohybu.
Královo prístavište
Centrum celého diania aj v tejto sérii. S vývojom Joffreyho ako malého sadistu, oproti krpcovi, ktorý sa nevie vpratať do kože z knihy, nie som úplne spokojný, ale nenarobím s tým nič. Aspoň to prispieva k jeho všeobecnej neobľúbenosti fanúšikovskou verejnosťou. Na Margaery sa dobre pozerá a i keď sa do celkového diania snaží zasahovať, zatiaľ má hlavné slovo Královná tŕňov. Vzťah medzi Tyrionom a Tywinom sa v tejto sérii viac spestril, čo je určite len k úžitku. Cersei a Sansa sú obe podobne ako Arya z môjho hľadiska pasívne postavy, nič značné neučinia. Malíček, Varis a Šae v tejto sérii dostali minimum priestoru, verím, že v štvrtej sérii sa to zmení.
Daenerys
Úprimne, najnudnejšia postava v knihe, ale jedna z najzaujímavejších v seriáli. Scén s drakmi sme dostali znovu viac. Dej okolo Sera Barristana Selmyho autori vyriešili asi najlepšie ako mohli, koniec-koncov, tajiť jeho identitu, ako tomu bolo v knihe, by bolo dosť nereálne. No a záverečná scéna série – počul som mnohé názory, u mňa však vyvolala zimomriavky.
Záver: Celkovo hodnotím sériu snáď najlepšie zo všetkých doteraz, čakám však, že ju prekoná tá štvrtá. Až na pár výhrad sa linky podarilo uspokojivo adaptovať a na koniec môžem vážne len každému odporučiť, nech si prečíta knihy. Uvidíte, že vás chytia a nepustia.