Ako som napísal už na začiatku prvej časti, v tomto špeciáli sa budem venovať predovšetkým filmom, ktoré majú úspešné a relatívne vydarené remaky. Dnes nasledujú Hory majú oči.
Originál od Wesa Cravena patril k novej vlne amerických hororov, ktorým išlo predovšetkým o to, čo najviac sa priblížiť realite (narozdiel od predchádzajúcich hororov, ktoré mali blízko k gotike) a vniesť do umierajúceho žánru nový vietor. Ako dopadol remake už veľa z vás vie, takže po základných informáciách o filmoch, hor sa do súboja!
HORY MAJÚ OČI (1977) vs. HORY MAJÚ OČI (2006)
Hory majú oči (1977) zrežíroval Wes Craven podľa vlastného scenára. Na pomoc si zavolal skladateľa Dona Peake a kameramana Erica Saarinena. Do hlavných úloh obsadil Martina Speera ako Dougha, Roberta Houstona ako Bobbyho a Janus Blythe čoby Ruby.
Hory majú oči (2006) zrežíroval Alexandre Aja. Scenár spolu s ním písal Gregory Levasseur a Wes Craves. Hudbu do tohto filmu obstaral tomandandy, za kameru sa postavil Maxime Alexandre. Vo filme sme mohli vidieť Aarona Stanforda ako Dougha, Dana Byrda ako Bobbyho a Teda Levinea ako Veľkého Boba Cartera.
+1 Originál
Cravenove Hory majú oči mali byť jeho odpoveďou na Texaský masaker motorovou pílou spred pár rokov. Z dnešného hľadiska však Craven spolu s Hooperom a Carpenterom tvorili základ pre hixploitation. Tento podžáner hororu má v strede záujmu skupinu ľudí, ktorá z nejakého dôvodu uviazla v neobývanej oblasti, či na vidieku. Tu sa dostávajú do konfliktu s miestnymi obyvateľmi a tí ich postupne vraždia. Diváci tej doby boli dosť znechutený vtedajším životom (Vietnam, Watergate) a práve to zapríčinilo masívny úspech novej vlny hororov s brutálnymi scénami. Rozdiel medzi slasherom a hixploitation je práve v prostredí. Ďalšie ďakovné slovko sa ujde tomuto filmu za to, že nakoplo Cravenovu kariéru, len aby mohol o pár rokov priniesť svetu skvelú Nočnú moru v Elm Street.
1:0
Atmosféra
Keďže je toto porovnanie subjektívne, z môjho hľadiska si dovolím tvrdiť, že z hľadiska atmosféry vyhráva originál. Nastavená atmosféra zo začiatku sa nesie celým filmom a ochabne len v tej chvíli, keď sa na scéne objavia mutanti. Ale akonáhle sa prenesiete cez ich výzor, zistíte, že si film stále drží tú istú atmosféru, čo na začiatku. Určite sa pod tým podpísala aj stopáž, kedy mi pri origináli tá hodina a pol úplne stačila. Rovnako musím pochváliť vykreslenie púšte. I keď je to zdanlivo otvorený a nekonečný priestor, režisér dokázal navodiť pocit, že nie je kam újsť. Takže originál má bod.
2:0
Herecké obsadenie
S novým scenárom musí logicky prísť aj k zmenám charakterov postáv. A teda herci, ktorý sa typovo hodili do rolí v origináli, už v remaku nemajú miesto. Čo však vtedy, keď sa postavy charakterovo takmer nezmenili? Vtedy sa pre mňa (a dúfam aj pre autorov) stáva prvoradé nájsť opäť hercov, ktorí sa hodia do role a teda je namieste aj zjavná podobnosť s originálom. Skutočne, väčšina postáv je veľmi totožná s hercami v originále. Najväčšiu zmenu som zaznamenal u Dougha, kde musel byť kvôli väčšiemu priestoru v príbehu vybraný iný typ herca a proti voľbe Aarona Stanforda v remaku nemám absolútne nič. Ostatné postavy boli temer navlas rovnaké ako v origináli a teda z hľadiska inovatívneho prístupu k postavám pokladám remake za zbytočný. Chápem, že chcel Aja priniesť Cravesove Hory majú oči novej generácii, ale tiež to beriem ako jediné ospravedlnenie. Ďalšou postavou, ktorá bola oproti originálu absolútne zmenená bol Bobby a pre mňa to bola zmena jedine k horšiemu. Takže ako ste si už zrejme domysleli, aj v tejto kategórii vyhráva u mňa originál.
3:0
Pamätné scény
Nasleduje výber scén, ktoré mám najradšej a i keď mám originál viac v láske, remake nám ponúkol tých scén viac. A na kvantite záleží, aspoň v tejto kategórii. Z originálu nezabudnem na scénu spálenia otca rodiny. S ohľadom na predchádzajúcu postupne budovanú atmosféru je táto scéna vynikajúcim vygradovaním. Výbuch, následné zachraňovanie až po pobláznenie matky, to všetko tvorí jednu z mojich obľúbených scén hororu. Podobne dobre natočená bola scéna, keď sa otec vracia na pumpu a pumpár mu vysvetlí, ako to vlastne je s obyvateľmi púšte. Remake mal veľa scén podobných ako originál. Z tých lepšie zrežírovaných by som menoval určite útok na karavan, ktorý sa mi páčil viac ako v origináli (*potlesk*). Ďalšie výborné scény sú už tie, ktoré v origináli neboli. Dough v meste je lahodná sekvencia, ktorá je prakticky vyvrcholením podstatnej časti filmu. Odfláknutý koniec v Cravesových Hory majú oči je tu nahradený omnoho, omnoho lepším koncom, ktorý sa môže pokladať za klišé, ale nikomu to nikdy prekážať nebude. Remake si pripisuje bod.
3:1
Mutanti
Znova, podobne ako tomu bolo včera, v kategórii stvárnenia zla víťazí remake. Cravesovi zmutovaní domorodci sú len ľudia v kožušinách s náhrdelníkmi z kostí. Miesto toho, aby desili, vyvolávajú smiech a skutočne v človeku vyvolávajú napätie len v prvej polovici, keď sa neukazujú. Na druhej strane, remake sa pohral s maskami mutantov a v spolupráci so strihom tým pádom pôsobia strašidelnejšie. Tiež je logickejšie vysvetlený pôvod mutantov, ktorý sa dozvedáme takmer na konci filmu. Remake si teda v tejto kategórii pripisuje víťazstvo.
3:2
Celkový výsledok
Hory majú oči (1977) 3:2 Hory majú oči (2006)
httpv://youtu.be/CTKfD6KA1x8
httpv://youtu.be/ZB7lZUIqzWo
Druhá časť je za nami, imaginárne ceny odovzdané. Zajtra môžete očakávať porovnanie jedného z najlepších remakov v dejinách kinematografie s klasikou hororu.
Hory mají oči zakoupíte za malý peníz zde.