Pád ľudstva a zánik civilizácie vždy zaujímal filmárov. Vďaka ťažkým existenciálnym drámam, katastrofickým filmom alebo najabsurdnejším víziám sme mali možnosť vidieť takmer každý jeden scenár konca sveta. Doomsday Book (taktiež známy ako The Fall of Humanity; v origináli In lyoo myeol mang bo go seo) spojil dvoch popredných juhokórejských režisérov Pil-sung Yima (rozprávkový horor Hansel & Gretel) a Jee-woon Kima (ospevovaný vigilante film s prvkami hororu I Saw the Devil), aby nám ukázali svoje predstavy asi ako môže vyzerať úplný koniec.
Fotografie, trailer ale aj synopsa filmu určite u diváka vydoluje isté očakávania. Ja som napríklad čakal drsný trikový sci-fi horor, lenže opak je pravdou a uvedomením si, že nedostanete čo čakáte, sa z tohto kúsku stáva úplne iný zážitok. V konverzačnom duchu, pričom sú stále prítomné symboly náboženstva (či už kresťanstvo alebo budhizmus), rôzne filozofické úvahy a satirický nádych spôsobujú netradičný pôžitok z tohto druhu filmu.
Tento kúsok sa skladá z troch rozdielnych poviedok. Prvá „A Brave New World“ v réžií Pil-sung Yima popisuje vznik smrteľnej epidémie, ktorá mení ľudí na zombie. Je to jediná poviedka, v ktorej prichádza aj k ukázaniu krvavého násilia, čo je pri zombie nákaze celkom pochopiteľné. Yim zrejme rád zosmiešňuje médiá, lebo vrcholné prepuknutie nákazy zobrazuje prostredníctvom rôznych spravodajských kanálov, kedy z moderátorov a rôznych vedcov diskutujúcich na túto pálčivú tému robí vyložených hlupákov. Jeho príbeh je plný narážok na stvorenie človeka, ktoré počas celého filmu dobre koncipuje, ale záverečnou myšlienkou celého krátkeho príbehu sa skôr len zamotal, než niečo dôležitého zdelil.
Druhá poviedka „Heavenly Creature“ v réžií Jee-Woon Kima je dosť odlišná. V budhistickom kláštore sa nachádza robot, ktorý svojimi výrokmi a správaním pôsobí ako reinkarnácia samotného Budhu, čo si technický tím vysvetľuje ako fatálne zlyhanie. Táto časť je z celého filmu technicky najdokonalejšia a zároveň najpomalšia. Je to pôsobené tým, že naračné tempo je prispôsobené zenovému budhizmu, čiže z toho plynie neuveriteľný pokoj, ktorý sa postupom času mení na hrôzu, keď všetka múdrosť a emócia vychádza z robota a nie z človeka. Kim skvelou formou a nápaditým koncom ukázal, že súboj človeka proti stroju nemusí mať len podobu násilného stretu ako je zobrazované vo filmoch zaoberajúcich sa touto premisou.
Posledná najabsurdnejšia poviedka „Happy Birthday“ ukazuje posledné hodiny ľudstva pred zrážkou Zeme s podivným, obrovským predmetom. Túto časť mal režírovať Jae-rim Han (noirová záležitosť The Show Must Go On). Ten však svoje natáčanie vôbec nezačal a celý projekt sa zrušil s tým, že boli hotové len prvé dve poviedky (už v roku 2006). V roku 2010 sa však Yim a Kim spojili a spolu natočili túto poslednú poviedku, pričom režisér projekt bol Yim a Kim spolupracoval ako jeho asistent. V nej Yim opäť takmer celý vývoj dramatickej situácie sleduje prostredníctvom správ. Tentoraz ešte viac pritlačil na pílu, čím zdôraznil satirický až ironický nádych spravodajstva (miestami mi to až pripomínalo Verhoevenovho RoboCopa). Takisto tu využíva prvky klasickej sci-fi a ukázanie čo to vlastne smeruje na našu planétu je v podstate veľmi silný komediálny prvok ďaleko za hranicou absurdity.
Konečný verdikt: 70%
Keď si uvedomíte, že film nie je tým čím sa na prvý pohľad zdá, tak si môžete užiť príjemné dve hodiny. Celý dojem znásobuje skvelá technická stránka a zručná práca oboch režisérov. Bohužiaľ niekedy poviedkam dôjde dych a nefunguje stupňovanie deja, kvôli nie moc podarenému podsúvaniu druhého plánu, čo zbytočne spomaľuje celok a môže spôsobovať pocit znudenia. Kto však hľadá netradičnú snímku o konci ľudstva, pri ktorej bude musieť zapnúť závity a nie sa len bezmyšlienkovito baviť môže pokojne siahnuť i po tomto.
httpv://youtu.be/i7bi7bFfNGQ
