Hneď prvá scéna nás vtrhne do deja, konkrétne do prvého Curtisovho sna. Toho sna, ktorý bol predzvesťou konca sveta alebo aspoň konca zdravého rozumu hlavnej postavy. Curtis má krásnu ženu, veľký dom v Ohiu a aj malé šťastie v nešťastí – svoju šesť ročnú hluchonemú dcérku. Ale oni aj napriek tomuto hendikepu žijú svoj život a sú šťastný. Teda až do okamihu, kedy jeho žena nespozoruje jeho zvláštne chovanie spôsobené čoraz zvláštnejšími snami. Snaží sa to ignorovať a myslí si, že je to len veľmi stresujúce obdobie ich života zapríčinené nedostatkom peňazí a chorou dcérkou. Pohár trpezlivosti však pretečie, keď sa Curtis rozhodne prerobiť kryt proti tornádam a ďalším katastrofám. Curtis pomaly prestáva odlišovať realitu od svojich desivých snov a kryt sa stane jeho posadnutosťou. A práve tu padá ta otázka, či je Curtis naozaj prorok, ktorý si uvedomuje prichádzajúci koniec alebo len paranoidní schizofrenik, blázon, ktorého celé mesto neberie vážne.
Celý film je niečo ako americká verzia Melancholie od von Triera. Aj keď sú tam malinké rozdiely (napríklad že na Zem sa nerúti žiadna planéta). Film by sa dal skutočne opísať ako druhá Melanchólia, ktorá nemá nádherné obrazy, perfektnú hudbu a nahú Kirsten Dunst, ktorá uctieva tú planétu, ale má to rovnakú tiesnivú atmosféru očakávaného konca. A režisér/scenárista Jeff Nichols sa s nami naviac hrá na kočku a myš, keď nám pod nos hádže fakty, že Curtis je blázon a potom to odbije ďalším odstrašujúcim snom/víziou. Teda narozdiel od Melancholie, kde je očividné, že sa naša nevesta niekde pri sexe na golfovom ihrisku dočista pomiatla a že tuší niečo, čo ostatný nie a je jednoducho zmierená s koncom. Curtis netuší či je to pravda alebo je len jeden z budúcich pacientov miestnej psychiatrickej liečebne, a naviac keď si utvorí nejaký názor, jeho okolie ho zastaví so slovami „Viem že si vyrastal na Harrym Potterovi, ale zmier sa s tým, že toto bol posledný diel a Rowlingová už ďalší nenapíše. Je nemožné aby kvôli tomu prišiel koniec sveta v podobe mraku, z ktorého prší motorový olej“. Hold Nichols to má dobre vymyslené a hlavne má dobre naštudovanú psychológiu alebo aspoň dosť psychologických filmov (Curtis sa chová ako učebnicový filmový blázon, ktorý niečo tuší a nakoniec je to pravda, ale nikto mu to neverí až pokým im to nezožerie mozog alebo nezničí to celé štáty). A nakoniec si ani neuvedomíte že to je vlastne len nevinný film o tom, ako muž stavia pre rodinu kryt.
Záver:
Film sa svojou atmosférou zapísal medzi tie lepšie katastrofické filmy a nepotreboval k tomu ani rozpočet a scény aké má Emmerich. Herci zvládajú svoje role a Michael Shannon, tak tomu toho blázna naozaj uveríte. Film však nezarobil toľko, aby ho naša distribúcia dostala aj ku nám. A to je tá chyba, že radšej k nám dostanú zvráteného Ghost Ridera 2 než film, ktorý naozaj stojí za to vidieť. A ozaj, tí ktorím sa Shannon zdá ako prvotriedny psychopat, ktorý čuchá k ženským nohavičkám (samozrejme až potom doma, potom čo ich niekde v uličke zabije a znásilní), nebuďte smutný, čochvíľa tu bude film The Iceman, ktorý ani zďaleka nepojednáva o Yetim. A práve Michael si zahrá Richarda Kuklinského, notorického vraha a milujúceho manžela a otca. Michael má práve takú psycho tvár, ktorú každý dobrý horor potrebuje.