Recenzia: Jana Eyrová (2011)

Čo ponúka nová adaptácia slávneho románu Jana Eyrová? Môže takýto titul zaujať aj širší okruh divákov a zaujať miesto na výslní? Myslím, že po pozretí tejto romantickej drámy si väčšina z Vás odpovie áno. Jana Eyrová totiž to ponúka toho omnoho viac, ako sa na prvý krát môže zdať. Réžie sa tentoraz ujal mladý režisér Cary Fukunaga (Sin Nombre) a o scenár sa postarala zatiaľ menej známa scenáristka Miora Buffini. Samotnú Jane Eyrovú ztvárnila Mia Wasikowská, ktorá aj touto úlohou potvrdila, že z nej rastie jedná veľká herečka.

Dej príbehu sa začína pred dvermi mladého duchovného Johna Riversa (J. Bell), ktorý tam nájde unavenú a zničenú mladú ženu. Prichýli ju, nájde jej prácu a vezme medzi seba ako vlastnú sestru. Tu sa Jane snaží začať odznova, ale minulosti neunikneš a pomaly sa jej vynárajú spomienky. Jane vyrástla u svojej tety a nepozná nič iné, len krutosť a opovrhovanie. Tá ju neskôr pošle do cirkevnej školy, kde je bežná tyrania a telesný trest. Potom, čo Jane konečne opustí školu, začne pracovať ako guvernantka na odľahlom panstve Thornfield Hall, kde vychováva a učí mladé dievča Adele Varensovú, ktorá žije v opatere tajomného a hĺbavého majiteľa Edwarda Rochestera (M. Fassbender). Medzi týmito dvoma preskočí iskra a mladá a chudobná hrdinka musí čeliť nástrahám, ktoré jej pripraví nie len osud, ale aj tajomné a miestami strašidelné sídlo a samotný Rochester. Stále viac sa zamotáva v láske a pochybnostiach, v túžbe a klamstvách.


Film disponuje vynikajúcou atmosférou 19.storočia, excelentnou hudbou Daria Marianelliho a hlavne dokonalými hereckými výkonmi Wasikowskej a Fassbendera, ktorým slušne sekunduje Jamie Bell. Nová Jane Eyre je jeden z najkomplexnejších snímkov tohto roku, ktorý bude určite kandidovať vo viacerých nomináciách na Oscara a určite si nájde svoje miesto medzi smotánkou dnešného filmu.

Hodnotenie: 83%