Prvý októbrový víkend v Brne sa niesol v znamení sonických šrobovákov, fezov, dlhých pestrofarebných šálov a jelly babies. Konal sa druhý ročník festivalu pre fanúšikov Doctora Who Whocon a tí, čo tam neboli, môžu len ľutovať.
Organizátori to tento rok nemali ľahké. Nielenže sa na poslednú chvíľu objavili komplikácie s miestom konania festivalu, ale k Whoconu sa tento rok pridali dve samostatné vetvy Sherlocon a Sillycon, konajúce sa v rovnaké dni a na rovnakom mieste. Všetko však nakoniec bolo zvládnuté a škola, v ktorej sa festival odohrával bola pripravená na zástup fanúšikov. A že ich vôbec nebolo málo.
V piatok o ôsmej večer sa konalo slávnostné zahájenie za účasti organizátorov a špeciálneho hosťa Toma Oaklanda, prekladateľa knihy Závoj smútku (prvá kniha zo sveta Doctor Who vydaná v češtine). Kniha bola v rámci zahájenia i pokrstená, tématicky sladkosťou, ktorá sa najčastejšie spája so 4. Doctorom – jelly babies. V priebehu budúceho roku nás čaká vydanie ďalšej knihy z Doctor Who univerza s názvom Dalecká generácia.
Hodnotiť každú prednášku by nemalo zmysel a tak len poviem, že skvelé prednášky, na ktorých som sa bol pozrieť mali Martin Rota (JAK VYHRÁT VÁLKU SVĚTŮ), Michal Rada (UDELHOP OHÉNIJ Z MESAČ ÍNÁVOTSEC), Tar-ara Istandil (UNIT V MINULOSTI A SOUČASNOSTI) a Blacthunder (KNIHY, KOMIXY A AUDIOPŘÍBĚHY a O GALLIFREY A PÁNECH ČASU). Zaujímavá tiež bola beseda s dabérmi Rose a 10. Doctora Terezou Bebarovou a Petrom Burianom. S prednáškami bol, i vďaka dvom pripojeným vetvám, veľký problém – človeka čakalo namáhavé rozhodnutie, na ktorú prednášku chce ísť viac a s ktorou sa bude musieť rozlúčiť. Celkom často sa zaujímavá prednáška zo Sillyconu časovo kryla s rovnako zaujímavou prednáškou z Whoconu a tak sa stalo, že prednášky, o ktorých som si hovoril, že by stálo za to vidieť som vôbec nestíhal.
Vyberať si bolo skutočne z čoho a i keby mal človek chvíľu voľného času, ten sa dal jednoducho využiť v miestnostiach, kde sa premietali klasické i obnovené časti Doctora Who, alebo si len sadnúť do čajovne a začítať sa do práve kúpenej knihy. Tá je mimochodom skvelo nostalgická i keď prečítať sa dá behom jedného voľnejšieho dňa.
Čo by som možno tomuto ročníku vytkol je fakt, že organizátori občas neodhadli, koľko ľudí by sa zúčastnilo prednášky a tak sa stalo, že preplnená miestnosť nebola ničím zriedkavým.
Neoddeliteľnou súčasťou festivalov sú tiež workshopy, kde sa stavanie TARDIS stávalo hrou a súťaže, kde sa súťažiaci občas zapotili nad zložitejšou otázkou, ale najmä zabavili. Cosplay súťaž, ktorá sa konala v sobotu ráno ponúkla niekoľko skutočne vydarených kostýmov, nad ktorými ich autori strávili určite nejeden deň.
V sobotu večer sa tí zdatnejší v angličtine zišli v hlavnej miestnosti – Citadele Pánů času – kde sa o 21:30 spustil livestream najnovšej časti seriálu. Tá sa o niečo neskôr premietala i s anglickými titulkami a v nedeľu ráno i s tými českými. V nedeľu festival končil. Organizátori si na rozlúčkovom posedení vypočuli spätnú väzbu od návštevníkov, potvrdili budúci ročník a celé to prebiehalo vo veľmi familiárnej atmosfére, čím sa asi veľa festivalov pochváliť nemôže.
Takže záverom:
Tohtoročný Whocon úspešne prekonal svoj prvý ročník. Organizátorom sa podarilo na akciu ako hostí dostať dabérov Terezu Bebarovú a Petra Buriana, ktorí pre ČT nadabovali 10. Doctora a jeho spoločníčku Rose, prebehol krst prvej, v češtine vydanej knihy zo sveta Doctor Who Závoj smútku za účasti jej prekladateľa a k samotnému Whoconu boli pripojené dve samostatné línie Sherlocon a Sillycon. Priateľská atmosféra, motýliky, fezy a sonické šrobováky sprevádzali človeka na každom kroku a vytvorili niečo, do čoho sa človek rád ponorí i nasledujúci rok.
