The Cabin in the Woods: Monštrá a votrelci (2. časť)

Pozor! Článok obsahuje viac spoilerov ako je zdravé.

Predvčerom sme vám priniesli článok, v ktorom sa rozoberal pôvod beštií, ktoré sa objavily v záverečnom krvavom masakri vo filme The Cabin in the Woods. Aj keď to bolo trošku  rozsiahlejšie čítanie, nedala sa v ňom obsiahnuť celá plejáda kultových hororových ikon. Pokračovanie krátkej charakteristiky príšer zo stávkovej tabule pokračuje!

Giant Snake (Obrovský had)

Obrovský had vychádza z kríženia hororových subžánrov „giant monster“ films a eco-terror horor, čo sú filmy, kde nejaké zviera zabíja a požiera ľudí (najslávnejším zástupcom je film Čeľuste (1975)). Za prvý kúsok s väčším hadom sa dá považovať film SSSSSSS (1973). Nebol tam síce obrovský had, ale genetickými pokusmi sa šialený vedec snažil spojiť hada a človeka a vytvoriť tak nebezpečného mutanta. Skutočným predobrazom pre tohto obrovského hada, v „Cabin“ si vybrali kobru kráľovskú, je až céčkový kúsok Královská kobra (1999). Vo filme opäť zaúradovalo genetické inžinierstvo s nevydareným experimentom. Vedci spojili africkú kobru kráľovskú a štrkáča z čoho im vyšiel vyše deväť metrov dlhý inteligentný had. Celá táto téma sa doteraz neustále vykráda a kvalita každého kúsku je čím ďalej tým horšia.

Jediné, čo za niečo stálo bol pomerne zábavný horor, ktorý sa vyhol všelijakým vedeckým pokusom a hodil partičku ľudí do spárov džungle, Anaconda (1997). Bohužiaľ ďalšie pokračovania výrazne znehodnocujú dojem z tejto prvej časti.

Deadites

Prepáčte ale skutočne neviem ako by som slovo „Deadites“ preložil. „Deadites“ sú démonom posadnutí živí alebo mŕtvi. Tieto tvory sa nachádzajú len v jednej jedinej sérií, podobne ako nadržaný strom (písané bolo o ňom v prvej časti tohto seriálu), Evil Dead. V prvých dvoch častiach to boli posadnutí Ashovi priatelia a v tretej časti, Armáda temnôt (1992), dokonca lietali a dá sa povedať, že to boli aj tí kostlivci zo záverečnej bitky.

Začínam mať vážny dojem, že tvorcovia až fanaticky poznajú všetky detaily Raimiho životného diela.

Kevin

Postava Kevina je tak trošku záhadou. Vo filme sme ho nevideli, teda myslím, a samotné meno nič neprezrádza. Našťastie je plno zvedavých fanúšikov, ktorí zavalili producenta filmu, Jossa Whedona, otázkami, čo to má vlastne znamenať a kto to je. Ten opísal Kevina ako chlapíka, ktorý by mohol pokojne pracovať v nejakom hypermarkete a nepríde vám nebezpečný, čo v skutočnosti je. To znamená, že sa zrejme jedná o nenápadného jedinca, ktorý je schopný skutočných zverstiev. Podľa tejto indície existuje iba jediný náznak, čo by mohlo byť základom pre Kevina, komiks a jeho filmová adaptácia, Sin City – mesto hriechu (2005). Kevin je tichý sériový vrah s kanibalistickými sklonmi. Jeho obete sú prostitútky, ktoré zabíja na odľahlej farme, pričom ich telá zje a hlavy si vystavuje ako trofej. Taktiež vyniká v bojových umeniach, vďaka čomu príležitostne pracuje ako nájomný zabijak.

Frank Miller prezradil, že v celom Sin City sú len dve nadprirodzené bytosti. Sám ich charakterizoval ako démonov, pričom krásna Miho vystupuje ako dobrý démon a Kevin je jej presný protipól.

Mummy (Múmia)

Múmia je telo, ľudské alebo zvieracie, ktorého koža a orgány sa zachovali buď prirodzene (mrazom, vlhkosťou) alebo umelo (balzamovaním). Cielená mumifikácia sa vyskytovala po celom svete, v rôznych kultúrach, hlavne kvôli náboženským dôvodom. Najviac múmií sa objavilo z čias starého Egypta, ktoré sa dostali ako do literatúry tak aj do filmu. Objavujú sa prevažne v hororovom žánri, zobrazené ako nemŕtve príšery. Úplne prvým objavením sa múmie v populárnej kultúre je román spisovateľky Jane C. Loudonovej, The Mummy!: Or a Tale of the Twenty-Second Century (1827). Príbeh je o egyptskej múmií menom Cheops, ktorú privedú k životu v ére 22. storočia.

Vo filme sa prvýkrát oživnutá múmia objavila v roku 1932 vo filme Múmia, hlavnej úlohy sa zhostil Boris Karloff. Táto múmia nie je taká na akú sme navyknutí. Imhotep nemal na tele žiadne obväzy a väčšinu času bola jeho tvár len mierne zošúverená. Vo filme sa snažil po svojom príchode späť k živým oživiť svoju dávnu lásku, no keď našiel jej reinkarnovanú podobu v súčasnosti, rozhodol sa zamerať na ňu. Tento film sa dočkal aj svojho remakeu v roku 1999 s totožným názvom, kedy  išlo išlo skôr o dobrodružnú komédiu ako o horor. Dôležité sú aj rip-offy k tomuto filmu, zo 40.-tych rokov minulého storočia. Vtedy sa už múmia objavuje vo svojom klasickom obväzovom hábite a na rozkaz svojho pána (toho, čo ho oživil) zabíja.

The Bride (Nevesta)

Nevesta by mohla navodzovať dojem, že ide o tú z Frankensteina. Lenže táto nevesta sa v „Cabin“ objavila a bola to klasická nevesta, len celá postriekaná krvou. Inšpirácia sa dá nájsť v takzvanej americkej urban legende s označením Krvavá nevesta na ceste „13 Curves“. Pred vyše 60 rokmi sa na tejto ceste stala veľmi vážna dopravná nehoda mladomanželov. Doteraz sa niektorým šoférom prechádzajúcim po tejto ceste zjavuje v aute duch krvou zmáčanej nevesty. Podľa mňa sa dajú nájsť odkazy na túto postavu aj v Tarantinovom dvojdielnom filme Kill Bill (2003). Čierna mamba aka Nevesta, hrala ju Uma Thurman, sa v tomto kúsku objavila v obdobnom overali ako „cabinovská“ nevesta, lenže tu krv nepatrila nikomu inému, len Neveste. Ďalšou inšpiráciou by mohol byť neznámy béčkový film The Bloodstained Bride (2006) o vyšinutej snúbenici, ktorá sa chce dočkať svojej vysnívanej svadby a každého kto prinesie čo len jeden kvet, ktorý nepasuje do výzdoby bez milosti zabije.

The Scarecrow Folk (Strašiaci)

Strašiak je veľmi univerzálna postava. V reálnom svete dáte proste slamového panáka na nejakú palicu a ten vám veselo odháňa škodné vtáky z vášho pola. Jeho životný údel spočíva v strašení, preto sa nie je nad čím čudovať, že netrvalo zrovna dlho kým si neuvedomili jeho potenciál aj tvorcovia hororových filmov. Prvý film s takýmto strašiakom je Dark Night of the Scarecrow (1981), v ktorom je retardovaný Bubba nútený prezliecť sa za strašiaka aby sa zachránil pred lynčovaním za zločin, ktorý nespáchal. Bohužiaľ sa mu to nepodarí a zomiera, no chvíľku po jeho pohrebe sa v dedine objavuje strašiak, ktorý si prišiel po pomstu. Väčší počet strašiakov sa objavuje vo filme Strašiaci (1988). Tento film si berie niekoľko postupov z Romerovho kultového kúsku The Night of the Living Dead (1968). Posledný kúsok s touto postavou je pomerne nový. Husk (2011) je síce klasická vyvražďovačka, no dobre sa na ňu pozerá.

Scarecrow sa dá taktiež vidieť aj mimo hranice tohto obskúrneho žánru, napríklad v ospevovanom filme Batman Begins (2005).

Snowman (Snehuliak)

Tak teraz trošku na veselšiu nôtu. Vianoce sú síce ďaleko no túto (ne)škodnú príšerku má v obľube mnoho amerických detí. V rozprávkovej knižke autora Lymana Franka Bauma The Life and Adventures of Santa Claus (1902) sa vyskytuje Jack Frost ako syn bezmenného ľadového kráľa a nemal podobu snehulianka, ale skôr pôsobil ako ľadový chlapec. Pre lepšiu predstavivosť, čo pre Američanov znamená Jack Frost: myslím, že každý z vás videl aspoň raz ruskú rozprávku Mrázik (1964), tak americký distribučný názov pre tento film je Jack Frost.

Svoju snehuliacku podobu dostal Jack Frost v hororovej komédií Jack Frost: Snehový zabijak (1997), kde sa do nevinného snehuliaka prevtelí duša masového vraha, ktorý pokračuje vo svojom besnení i v novej podobe. Tento snehuliak sa vrátil i v pokračovaní s veľmi nápaditým názvom Jack Frost 2:  Pomsta zmutovaného vraždiaceho snehuliaka (2000).

Keďže je táto postava určená hlavne deťom v horore sa objavila skutočne len okrajovo. V rodinných filmoch sa Jack Frost ako snehuliak objavil len raz, vo vianočnom filme Jack Frost (1998) v hlavnej úlohe s Michaelom Keatonom. Najnovšie sa dá Jack Frost vidieť v rozprávkovej tímovke Legendárna partia (2012) v ktorej spoja svoje sily Santa Clause, Veľkonočný zajac, Zúbková víla, Sandman a samozrejme Jack Frost, ktorý bude mať svoju typickú vizáž ľadového mladíka.

Dragonbat

Ako už názov napovedá bude sa jednať o kríženca „draka“ a netopiera, čo v konečnom dôsledku pôsobí len ako veľký netopier. Túto beštiu bolo dosť dobre vidieť v záverečnom masakri, takže si ju zhruba viete predstaviť. Svoj základ si zrejme našla v krátkej hororovej poviedke Stephena Kinga, Graveyard Shift, publikovanej v zbierke jeho poviedok Night Shift (1978). Príbeh sa točí okolo starých katakomb, ktoré má partia robotníkov vyčistiť od harabúrd a prípadných hlodavcov. Ale to čo tam robotníci našli, nečakali ani v tom najdivokejšom sne. Potkani si ďaleko od prírody vytvorili vlastný ekosystém, v ktorom sa samostatne vyvíjali a okrem klasických potkanov sa tam nachádzajú aj potkany veľkosti kuny, hrubo-kožné  potkany a dokonca i lietajúce, ktoré sa svojou veľkosťou dajú prirovnať k pterodaktylovi. Táto poviedka sa dočkala aj filmového spracovania s totožným názvom v roku 1990.

Podobnú (a svojím spôsobom i identickú) potvoru môžme nájsť i v akčných upírčinách ako Underworld: Evolution (2005) a sérií Blade (prvá časť je z roku 1998).

Vampires (Upíri)

Isté zmienky o upíroch sa nachádzajú už v ďalekom období pred naším letopočtom. Zmienkach o mytologických postavách, živiace sa krvou živých a nevinných je v histórií plno. Kult upíra nebol ktovieako silný až do skorých začiatkov 18. stroročia, kedy sa začali, hlavne z oblasti Balkánu a východnej Európy, šíriť všelijaké povery o upíroch a prekliatych jedincoch odsúdených na večný život.

Základ pre archetyp šarmantného a vzdelaného upíra položil už v roku 1819 John Polidori vo svojom krátkom románe The Vampyre, no celá moderná upírska kultúra je založená skôr na diele Brama Stokera, Dracula (1897), k dnešnému dňu je zaznamenaných vyše 170 filmových a televíznych adaptácií k tomuto knižnému dielu. Prvý pokus priviesť postavu upíra na strieborné plátno sa datuje až do roku 1913 filmom Vampire. Nejde tu ani tak o upíra živiaceho sa krvou ako o vampy (osudové ženy, ktoré učarovávajú mužom). Film vychádza z básne Rudyarda Kiplinga s rovnakým názvom. Skutočne prvý upír sa objavil vo filme z obdobia nemeckého expresionizmu, Upír Nosferatu (1922), ktorý bol adaptáciou Stokerovho románu. Nanešťastie nemali tvorcovia filmu autorské práva na toto dielo, takže sa vo filme stretávam s grôfom Orlockom, ktorý svojou vizážou a konaním pôsobí strašidelne dodnes. Prvá oficiálna adaptácia a so zakúpenou licenciou je hit štúdia Universal, Dracula (1932) v titulnej úlohe s Belom Lugosim, ktorý tejto postave dodnes prepožičiava, nejeden pôvab svojho herectva. Zobrazení, zoskupení a správaním sa odlišujúcich upírov vo filme je veľa, no spomeňme, že tí z tých najkrvavejších hororov (napríklad. Vampires (1998)) sú poväčšine beštie besniace po krvi bez Draculovej nonšalancie.

Dismemberment Goblins (Škriatkovia)

Škriatkovia sú malí „fantómovia“, ktorí sú večne nahnevaní a vyvolávajú medzi ľuďmi konflikty, prípadne im ubližujú. Táto príšerka nie je vždy extrémne zlá a niekedy jej zlo vychádza z akejsi komickosti. Škriatkovia sa nachádzajú takmer v každej kultúre, len sú vždy opisovaní inak a majú rozdielne vlastnosti. Svoje zástupy majú prevažne vo fantasy žánri a preto každý, kto drtí nejaké to RPG si vie zhruba predstaviť, čo je taký typický goblin schopný vyviesť.

V „Cabin“ sú to okrídlené červené a zelené bytosti, ktoré síce nelietajú, no vojakov ničia vo veľkom. Filmový, resp. aj knižný základ, sa dá nájsť aj v kúskoch ako je Legenda (1985), či Labyrint (1986), prípadne v iných fantasy klasikách.

Sugarplum Fairy aka Ballerina Dentata (Zubatá balerína)

Táto Zubatá balerína je v podstate výtvorom tohto filmu, čiže sa jedná o jedinečnú postavu, Goddardov a Whedonov výmysel. Extrémne vŕtajúci sa fanúšikovia v celej mytológií tohto kúsku, našli spojitosť medzi touto postavou a vílami vytvorenými Guillermom del Torom vo filmoch Hellboy 2: Zlatá armáda (2008) a Faunov labyrint (2006). Osobne sa však s touto myšlienkou moc nestotožňujem hlavne kvôli tomu, že balerína pripomínala svojou veľkosťou dieťa a preto budem radšej veriť Goddardovému výkladu.

To by bolo na dnes všetko. Verím, že sa vám stručný opis ďalších jedenástich kreatúr zo stávkovej tabule páčil aspoň tak ako prvý diel. Ďalšiu časť, ktorá dokončí tento dlhý a v skutku rozmanitý zoznam, môžete očakávať už koncom tohto týždňa.