Recenze: Hra o trůny: S02E01

Tak sme sa dočkali. HBO nám v nedeľu (resp. pondelok) naservírovalo úvodný diel druhej série Game of Thrones. Ako má vo zvyku, tak pokračuje v zavedenom číslovaní (čiže prvá epizóda je vlastne jedenásta). V nasledujúcom článku vám prinášam recenziu a menšie zhrnutie úvodného dielu novej série. Článok obsahuje spoilery.

Už v prvej sérii sme si mohli všimnúť zmeny openingu. Podľa toho, v ktorej časti Siedmych kráľovstiev sa dej danej epizódy odohrával. Práve v tejto epizóde pribudol Dračí kameň, sídlo Stannisa Baratheona. Načrtnime si teraz všetky dejové línie v prvej časti.

Začíname pohľadom na Joffreyho oslavu dňa mena. Dve dôležité udalosti: príchod Tyriona do Kráľova prístavišťa a vyhlásenie Dontosa za blázna. Veľmi dobre spracované situácie (hodnotenie z pohľadu čitateľa knihy). Tyrion sa na pokyn svojho otca, ktorý bol vymenovaný za pobočníka kráľa, stáva jeho zástupcom v Malej rade. Kráľovna regentka z toho nie je veľmi nadšená, ale pokiaľ ide o ich otca, neodváži sa protestovať.

Po odchode Robba Starka na juh, do vojny, zostaly všetky povinnosti pána Zimohradu na Branovi.

Na oblohe sa zjavila červená kométa. Každý má pre ňu iné vysvetlenie. Stannisovi predpovedajú víťazstvo, Lannisterom predpovedá víťazstvo, podľa niektorých zase predpovedá pád Lannisterov, podľa iných draky. Skutočnosťou ale je, že sa dlhé leto blíži ku koncu a prichádza zima.

Daenerys sa so zvyškom svojho khalesaru plahočí púšťou, v snahe dostať sa do Západozemí. Stratená v púšti vysiela svojich jazdcov popredu, aby zistili, ako ďaleko pred nimi sa púšť rozprestiera.

Jon Sneh sa spolu s ostatnými bratmi Nočnej hliadky dostáva ku Krasterovi. Kraster je presne taký ako v knihe, autori si za kasting zaslúžia pochvalu, pretože ten nesklamal ani v druhej sérii.

Stannisovu líniu začíname sledovať vo chvíli, keď páli sochy Siedmych bohov, v prospech nového boha, Pána Svetla. Stannis sa chystá do vojny a všetkým v kráľovstve rozosiela list o pôvode Joffreyho. Carice van Houten ako kňažka Melisandra nesklamala.

Posledná línia predstavená v jedenástej epizóde patrí Robbovi Starkovi. Jaimeho Lannistera, Králokata, väzní ako zajatca a posiela kráľovi list so svojími podmienkami mieru. S vlkmi v tejto časti som bol spokojný, na televízne pomery slušne odvedená práca.

A teraz by som spomenul zápory tejto epizódy. Pochopiteľne, že sa všetky postavy nedaly predstaviť už v tomto diely, ale absencia takej Aryi, ktorá sa mihne len pár sekúnd na konci mi dosť vadila. Snáď sa jej príbehu dočkáme v ďalšej časti. Podobne to bolo s Renlym, aj keď u neho to chápem, ani v knihe sa zo začiatku moc nepresadzoval. Myslím, že jeho uvidíme už čoskoro, vďaka Catelyn. Koncová scéna bola dosť prehnaná, vzbudzovala dojem, ako by mal Robert bastarda v každom treťom dome. A chorvátske mesto ako Královo prístavišťe ma vyložene iritovalo.

Záverom: Slušná prvá časť, ale nenaplnila očakávania. Ďalšie časti to dúfam vylepšia.