Recenzia: Melancholia (2011)

Máte radi katastrofické filmy plné kričiacich ľudí, trosiek a hrdinských činov? Tak potom Melancholia nie je film pre Vás. Totižto dánsky režisér Lars von Trier poňal tento snímok z úplne iného konca a sústredí sa skôr na psychiku postáv,  ako na samotné zničenie planéty.

A pribral si na to aj nejaké tie známejšie mená ako napríklad Kirsten Dunst (Spiderman, Večný svit nepoškvrnenej mysle), Kiefera Sutherlanda (seriál 24), Stellana Skarsgada (Dobrý Will Hunting, Piráti z Karibiku, Thor) či hviezdu svojho posledného snímku Antikrist Charlotte Gainsbourg. Práve toto obsadenie je asi najväčším plus celého filmu. Herci hrajú výborne a hlavne vzťah sestier (Dunst-Gainsbourg) je vykreslený do detailov. Von Trier sa tomu snaží ešte dodať autentickosť a väčšina filmu je točená ručnou kamerou, čo bohužial niekedy spravilo viac škody ako úžitku. Celý film je rozdelený na dve časti. Prvá je sústredená na svadbu mladšej Justine(Dunst), ktorá zvádza vnútorný boj sama so sebou a druhá časť sa odohráva pár dni po svadbe na sídle staršej Claire (Gainsbourg) a jej manžela Johna (Sutherland). Zachytáva posledné okamihy pred zrážkou planéty Zem s planétou Melanchólia. Celý film má popritom depresívnu a pochmúrnu atmosféru, čomu dosť dopomáha aj hudba a vynikajúce vizuálne efekty.

Nebyť menších nedostatkov, tak mohla Melanchólia siahať aj na vyššie priečky v svetovej kinematografii. Lars von Trier ale dokazuje, že patrí medzi špičku európskych režisérov a naservíroval  nám zaujímavý a originálny snímok, ktorý stojí za pozretie.

Hodnotenie: 7/10